Márnica
5. 8. 2006
Raz, v slnečné popoludnie išli dve kamarátky Hanka a Martina na cintorín. Veľmi sa nudili a nevedeli ako nudu zahnať. Zrazu im zrak padol na márnicu. Neváhali ani sekundu a vošli dnu. Bolo tam príšerné ticho. Podišli k jednej veľkej truhle, otvorili ju a v nej ležalo male asi jedenásťročne dievča. Tvár malo bielčkú ako sneh a dlhé čierne vlasy mala rozpustené tak, že jej takmer nebolo vydiet do tváre. Zrazu počuli niečo šuchotať pri vchodových dverách do márnice. Rozhodli sa, že sa tam pojdu pozrieť. Zavreli truhlu a rozbehli sa k dverám...Prišli pred ne a surovo sa zabuchli. Zľakli sa a snažili sa ich otvoriť, no márne. Dvere boli zamknuté. Nestrácali hlavu a rozhodli sa íst znova pozrieť to dievča. Nevedeli prečo ale stále ich lákalo pozerař sa na ü, akoby ju poznali roky. Ked sa otočili, skoro obe zamdleli, lebo truhla bola otvorená a mŕtvola dievčaťa tam už nebola. Zrazu počuli strašne hlasné pišťanie. Martina omdlela ale Hanka nestrácala hlavu. Našťastie mala pri sebe mobil a onedlho sa obe dostali von. Ked ich rodičia vyslobodili a ešte raz sa boli všetci spolu pozrieť dievča ležalo v truhle presne ako predtym len vlasy mala uviazane stuhou...
riadne...
(Atlox, 29. 8. 2006 18:49)