Raz u nas spal kamarát a napadlo nás ísť v noci na cintorín vyvolávař duchov. Poobede sme si všetko pripravili: sviečky, drevenú dosku s abecedou a llampáš čo sme našli u nás na povale. Prišla ta chvíľa. Rodičia išli spať a my sme sa obliekli a chvíľku sa rozprávali. Keď bolo pol tretej ráno, vyrazili sme. Pomaly sme prichádzali k cintorínu. Bola tam veľká tma, lebo cintorín bol opustený. Vytiahli sme preto sviečku a dali ju do lampáša. Boli sme už pri vchode do cintorína a ja som sa začal báť. Tak som sa kamoša opítal,či sa nevrátime preistotu, keby sa rodičia zobudili. On povedal, že keď sme už raz tu tak ideme dovnútra. Tak sme išli. Keď sme už boli asi v strede cintorina, na voľnom kúsku zeme sme vytiahli sviečky, dali ich do kruhu okolo nás, potom sme si sadli a vytiahli dosku s abecedou a vrchnák a dali ju medzi seba. Potom sme začali odriekavať vopred pripravené slová. Opítali sme sa či je medzi nami nejaký duch a vrchnak sa zacinal pomaly posúvat. Hrozne som sa bál a kamarát tiež a mňa nenapadlo opitať sa, koľko duchov tu je lebo dole na doske boli aj čísla. Opítal som sa a vrchnák sa posunul na číslo 1. Potom sme sa opítali či je ten duch dobrý alebo zlý. Vrchnák sa začal posúvať k Z, potom L a napokon Y. (ZLY) Tak to som sa už naozaj strašne bál a kamarát vyzeral čudne. Zrazu začal hovorit slova v nejakom starom, dávno zabudnutom jazyku. Ja som sa ho traslavim hlasom opital :"si v pohode?" a on stale mlel dookola to isté. Tak som začal hovoriť odvolanie a naraz to všetko skončilo. Kamarát spadol do trávy a ja som zatial sfúkol všetky sviečky. Kamarát sa na mna vystrašene pozrel a pýtal sa ma čo sa stalo, že on si nič nepamatá. Všetko som mu povedal a z cintorina sme radšej zdrhli hovoriac, že sa tam už nevrátime. Išli sme tam o tretej a tretia hodina je satanova. Uz nikdy to neurobiim!!!!!!!

(Luky32)