Dvaja kamaráti sa vydali na cestu cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden udrel toho druhého po tvári. Dotičný nepovedal nič, zohol sa a prstom napisal do piesku: Dnes ma môj najlepší kamarát udrel po tváry. Putovali ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal po tvári sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: Dnes mi môj najlepší kamarát zachránil život. Kamarát sa ho opíta: "Keď som ťa udrel po tvári, napísal si to len do piesku a teraz si to vytesal do kameňa. Prečo?                                                                                                             

Odpovedal: Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam zostalo naveky.

Nauč sa svoj žiaľ a krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vryť do kameňa.

(Ž.K)